Pochvala: podceňovaný manažérsky nástroj

Prečo nezáleží na tom, či zamestnanca pochválite, alebo ho len upozorníte na chyby? Ako šéfovia ovplyvňujú náladu na pracovisku? A ako vyzerá pozitívna spätná väzba? Zistite to v dnešnom článku.

Niektoré spoločnosti na spätnú väzbu úplne rezignujú, iné poukazujú najmä na problémy. Štúdie však ukazujú, že pozitívna spätná väzba a ocenenie sú pre zamestnancov veľmi silnou motiváciou. Pochvala nič nestojí – a jej absencia má negatívny vplyv na výsledky. Viete, kedy a ako ju správne používať?

Prečo sú slová dôležité?

Medzi odborníkmi na ľudské zdroje a podnikovými psychológmi je dnes prakticky verejným tajomstvom, že správanie šéfov k podriadeným a celková atmosféra na pracovisku majú nesporný vplyv na výkonnosť zamestnancov. Je ťažké ich klasifikovať a merať, ale vplyv oboch faktorov by sa nemal podceňovať. Komunikácia, najmä zo strany vedenia, je často alfou a omegou pracoviska. Až 57 % ľudí mení zamestnanie kvôli zlým vzťahom so svojím šéfom – a približne 15 % z nich tak urobí dokonca opakovane. (Studie DDI, 2019)

Napriek tomu sa zdá, že v mnohých spoločnostiach pretrváva názor, že chválou a všeobecne pozitívnou komunikáciou voči radovým zamestnancom by sa malo šetriť. Autoritatívnejšie osoby na vyšších pozíciách niekedy tento nedostatok radi ospravedlňujú tým, že ľudia si musia pochvalu zaslúžiť, aby si ju viac vážili. Inde sa zle zvládnutá komunikácia pripisuje úpornej snahe vyhnúť sa chybám a dosiahnuť ciele aj na úkor spokojnosti zamestnancov. Nespokojní, vystresovaní a nesebavedomí zamestnanci však len ťažko robia firme dobrú vizitku pred zákazníkmi.

Aj preto je starostlivosť o duševné zdravie a rastúci záujem o zdravú komunikáciu a príjemnú atmosféru vo firmách v posledných rokoch takým výrazným trendom. A jedným z najjednoduchších a najpriamejších spôsobov, ako zabodovať v oboch oblastiach, je zaviesť systém spätnej väzby s pochvalou.

Pochvala: nenápadný šampión

Čo je na pochvale také výnimočné? Vhodne nastavená pozitívna spätná väzba má niekoľko výhod. V prvom rade zamestnanci, ktorí vedia, čo urobili, bývajú samostatnejší. Neostýchajú sa prichádzať s vlastnými novými nápadmi a sú sebavedomejší, keď ide o riešenie problémov alebo konfliktných situácií. To sa potom premieta do výsledkov – a úspor. Keďže potrebujú oveľa menej uistenia, že robia prácu správne, a zaobídu sa bez „vodenia za ručičku“, vo výsledku ušetria šéfovi veľa času. (Peifer et al., 2020)

Podporný štýl riadenia má oproti tvrdému, výlučne kritickému prístupu aj ďalšiu výhodu: angažovanosť zamestnancov, t. j. ich zapojenie a iniciatívu. Stručne povedané, záujem zamestnancov o prácu a ich motivácia sú oveľa lepšie ovplyvnené, keď ich nadriadení pracujú predovšetkým s ich silnými stránkami a snažia sa ich rozvíjať, namiesto toho, aby „opravovali“ ich slabé stránky. Keď sa ľudia na pracovisku cítia bezpečne a príjemne, ich zanietenosť pre vec a efektivita v práci sa výrazne zvyšuje. (Hattie, Timperley, 2007)

Podľa spoločnosti Gallup sú vedúci pracovníci zodpovední až za 70 % angažovanosti a nadšenia zamestnancov. Aby šéfovia mohli naplno využiť potenciál svojich podriadených, kľúčová je komunikácia. Veľký vplyv má najmä schopnosť počúvať, priebežná spätná väzba – a pochvala. (Gallup, 2015)

Chváliť neznamená ignorovať chyby

Takže vlastne stačí občasné slovné potľapkanie po pleci od šéfa a firma bude prosperovať? Nie tak celkom. Aby mala pozitívna spätná väzba optimálny účinok, mala by spĺňať určité kritériá. Neslúži ako náplasť na inak zlé medziľudské vzťahy. A nikdy by sa nemala redukovať na „feedbackový sendvič“.

Feedbackový sandwich je technika, ku ktorej sa manažéri a personalisti často uchyľujú, aby zmiernili nepríjemné informácie. V skutočnosti ju zabalia do pochvaly: povedia niečo pekné, potom zásadnú zlú správu a potom rozhovor ukončia pozitívne. Žiaľ, je to kontraproduktívne. Zamestnanci sa postupne naučia očakávať, že z pekných slov vždy „vyskočí“ niečo nepríjemné.

Napriek tomu nemusíte zamestnancom len natierať med okolo úst. Práve naopak. Ľudia oceňujú, keď dostanú presné informácie o tom, čo sa od nich očakáva a ako sa im darí. V praxi to najlepšie funguje, keď stanovíte transparentné ciele – a potom priebežne komunikujete o tom, ako sa ich darí plniť. Práve v tomto kontexte môže pochvala priniesť najviac úžitku. (Studie CIPD, 2022)

„V HR systéme Alveno môžete zaznamenávať činnosti každého zamestnanca. Čo urobil, kde je jeho najväčší prínos? Keď príde čas na individuálny rozhovor, poznámky vám ľahko pripomenú, za čo máte zamestnanca pochváliť.“

Často kladené otázky o pochvale ako druhu motivácie zamestnancov

Má pozitívna spätná väzba iné výsledky ako negatívna spätná väzba?

Áno! Ľudia, ktorí dostávajú pozitívnu spätnú väzbu za dobre vykonanú prácu, sa zlepšujú a učia efektívnejšie a rýchlejšie ako ľudia, ktorým sa vyčítajú len nedostatky.

Ako vyzerá chvála?

Pochvala by mala byť konkrétna a spravodlivá. Mala by zapadnúť do dlhodobého rámca spätnej väzby. V ideálnom prípade by mala pochádzať od šéfa alebo personálneho manažéra, s ktorým má zamestnanec inak dobrý vzťah.